Efekt posilňovania a aeróbneho cvičenia na hladiny fetuínu A, B a fibroblastového rastového faktora-21 u pacientov s diabetom 2. typu

Úvod

Diabetes mellitus je metabolické ochorenie charakterizované prítomnosťou hyperglykémie na podklade defektu sekrécie či aktivity inzulínu. Diabetes mellitus 2. typu (T2DM) reprezentuje celosvetové zdravotné riziko, ktoré sa podieľa na znížení dĺžky života pacientov. T2DM je asociovaný s viscerálnou obezitou a inzulínovou rezistenciou, poruchami kardiovaskulárneho systému a je spojený s početnými komplikáciami (retinopatia, nefropatia, ochorenie koronárnych tepien, cievne mozgové príhody). T2DM sa takisto podieľa na poškodení pečeňových funkcií, ktoré sú dôležité v metabolizme glukózy.

V regulácii inzulínovej rezistencie hrá dôležitú rolu celý rad pečeňových plazmatických proteínov vrátane efetuínu A, B a fibroblastového rastového faktora-21 (FGF-21). Fetuín-A je pečeňový sekrečný glykoproteín a predstavuje prirodzený inhibítor inzulínového receptora tyrozínkinázy v pečeni. Fetuín B sa radí medzi hepatokíny, znižuje príjem glukózy, ktorý je katalyzovaný inzulínom. Oba typy fetuínov negatívne ovplyvňujú sekréciu inzulínu z beta buniek pankreasu, znižujú senzitivitu na inzulín a pravdepodobne sa podieľajú na etiopatogenéze T2DM. Podobne ako fetuíny je aj FGF-21 proteín zavzatý v regulácii lipidového a glukózového metabolizmu a tým sa podieľa aj na rozvoji obezity. V animálnych štúdiách bolo preukázané, že FGF-21 zvyšuje vstrebávanie glukózy a jeho využitie je zvažované v rámci potenciálneho liečiva pri T2DM. Všeobecne možno povedať, že medzi cirkulujúcimi hepatokínmi existuje väzba na ďalšie metabolické parametre: glykémia, HbA_1c, LDL-lipoproteín, HDL-lipoproteín a inzulínovú senzitivitu pri diabete.

Význam pohybu u diabetikov

Fyzická aktivita a štruktúrované telesné cvičenie predstavujú základ v terapii pre T2DM. Podľa vedeckých štúdií fyzicky aktívni diabetickí pacienti mali nižšie hodnoty glykémií nalačno, hladín LDL, triglyceridov a cholesterolu a nižší homeostatický index inzulínovej rezistencie (HOMA-IR). Americká diabetologická asociácia odporúča na zlepšenie kontroly glykémií a zníženie rizika kardiovaskulárnych chorôb aeróbne cvičenie najmenej 150 minút týždenne. Aeróbny tréning zvyšuje aktiváciu skeletálneho svalstva a prietok krvi, hladinu svalových GLUT4 a aktivitu hexokinázy a syntézy glykogénu.

Rezistentný tréning (posilňovanie) zlepšuje svalovú silu, výdrž, odolnosť, zloženie tela a znižuje riziko kardiovaskulárnych chorôb. Existuje predpoklad, že rezistentný tréning pomáha zvýšiť množstvo bielkovinových transportérov glukózy (GLUT), zvyšuje celkové množstvo svalového tkaniva vrátane inzulínových receptorov vo svalových vláknach. Na zníženie rizika vzniku T2DM sú podľa odporúčaní The American College of Sport Medicine vhodné týždenne najmenej tri rezistentné tréningy, ktoré sú zacielené na všetky hlavné svalové skupiny (3 série po 10 opakovaniach s maximálnou a strednou intenzitou).

Dizajn štúdie

Cieľom vedeckej štúdie bolo porovnanie vplyvu 8-týždenného rezistentného verzus aeróbneho tréningu na plazmatické hladiny fetuínu-A, fetuínu-B a FGF-21 u mužov s T2DM.Účastníci štúdie (n = 34) boli náhodne rozdelení do skupiny s posilňovacím tréningom (RTG; n = 12) a do skupiny s aeróbnym tréningom (ATG; n = 11), 11 probandov tvorilo kontrolnú skupinu. Aeróbny tréning pozostával z 30 – 45 minút behu na 65 % – 75% maximálnej srdcovej frekvencie. Skupina s RTG vykonávala 3 série cvičení po 10 opakovaniach. Krvné odbery boli vykonávané pred a po tréningovej perióde. 

Výsledky

Po 8 týždňoch cvičenia boli v oboch skupinách zistené signifikantne nižšie hladiny fetuínu-A (p < 0,05), fetuínu-B (p < 0,05) a zvýšená hladina FGF-21 (p < 0,05). V skupine mužov s rezistentným tréningom boli zmeny parametrov významnejšie než v skupine s ATG: zníženie fetuínu A − 18,3 % vs. − 7, 9 %, fetuínu-B − 29,2 % vs. − 11,45 %, nárast FGF-21 o 42,2 % vs. 25,1 %.

Záver

Zo štúdie vyplynulo, že oba typy cvičení (aeróbne, posilňovanie) významne znížili sérové hladiny pečeňových plazmatických proteínov (fetuínu A, B) a zvýšili hladinu fibroblastového rastového faktoru-21 u mužov s diabetom mellitus 2. typu. Významnejšie zmeny sledovaných parametrov boli preukázané pri posilňovaní. Možno konštatovať, že posilňovanie sa javí ako vhodnejšia tréningová stratégia.

(amo)

Zdroj: Keihanian A., Arazi H., Kargarfard M. Effects of aerobic versus resistence training on serum fetuin-A, fetuin-B, and fibroblast growth factor-21 levels in male diabetic patients. Physiol Int. 2019 Mar 1; 106 (1): 70 – 80. Dostupné na https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/30888221.