Fajčenie zvyšuje riziko pooperačných komplikácií

Fajčenie zhoršuje rekonvalescenciu

Škodlivé dopady chronickej expozície tabakovému dymu na organizmus sú všeobecne známe. Svetová zdravotnícka organizácia (WHO), Svetová federácia anestéziológov (WFSA) a Univerzita v Newcastle prinášajú informácie o spojitosti závislosti od nikotínu a možných poooperačných komplikácií vzniknutých práve v dôsledku fajčenia.Na negatívnom vplyve fajčenia na priebeh operácie a následnú rekonvalescenciu sa podieľa niekoľko patofyziologických mechanizmov. Vazokonstrikčné pôsobenie nikotínu a pevná väzba oxidu uhoľnatého na hemoglobín, ktorá znižuje kapacitu erytrocytov prenášať kyslík, vedú k zníženému prekrveniu tkanív a zvýšenej viskozite krvi, čo zaťažuje kardiovaskulárny systém. Hypoxia periférnych tkanív spolu so zníženou syntézou kolagénu a oxidačným stresom spomaľujú proces hojenia rán. Hypersekrécia hlienu a bronchiálna obštrukcia predstavujú rizikové faktory pre rozvoj infekcií respiračného systému.  

Preukázaná asociácia

Systematické prehľady mnohých observačných aj randomizovaných klinických štúdií sa zhodujú v závere, že fajčiari majú v porovnaní s nefajčiarmi signifikantne zvýšené riziko pooperačných komplikácií pri všetkých typoch chirurgických výkonov.Na základe 107 observačných štúdií sa uvádza, že v skupine fajčiarov bola vyššia celková morbidita (relatívne riziko [RR]: 1,75; 95 % interval spoľahlivosti [CI]: 1,40 – 2,20), viac komplikácií s hojením rán (RR: 2,49; 95 % CI: 1,91 – 3,26), vyšší výskyt infekcií (RR: 2,05; 95 % CI: 1,34 – 3,13), viac respiračných komplikácií (RR: 2,46; 95 % CI: 1,74 – 3,48) aj vyšší počet hospitalizácií na jednotke intenzívnej starostlivosti (RR: 1,6; 95 % CI: 1,14 – 2,25) v porovnaní so skupinou nefajčiarov.Výsledky randomizovaných štúdií zároveň ukazujú, že začatie intervencie s cieľom podpory pacientov v odvykaní fajčenia môže viesť k signifikantnému zníženiu incidencie pooperačných komplikácií (RR: 0,42; 95 % CI: 0,27 – 0,65) vrátane infekcií chirurgického miesta (miera spoľahlivosti [OR]: 0,43; 95% CI: 0,21 – 0,85). Vhodné intervenčné kroky vedú takisto k poklesu pooperačnej morbidity v období 6 mesiacov od zákroku.

Abstinencia znižuje komplikácie

Konzistentné dôkazy o priaznivom vplyve predoperačného prerušenia fajčenia na zníženie rizika pooperačných komplikácií priniesol celý rad randomizovaných klinických štúdií. Neexistuje však celkom jasný konsenzus týkajúci sa optimálneho času abstinencie pred operáciou. Niektoré observačné štúdie nepreukázali prínos abstinencie kratší než 8 týždňov. Iné recentné štúdie však ukázali, že už po 4 týždňoch predoperačnej abstinencie fajčenia môže dôjsť k zlepšeniu pooperačného priebehu a poklesu komplikácií. Bolo tiež preukázané, že každý ďalší týždeň predoperačnej abstinencie po 4 týždňoch viedol k zníženiu pooperačnej morbidity o 19 %.Pri odvykaní od fajčenia sa v rámci predoperačnej prípravy odporúča využitie intenzívnej behaviorálnej intervencie a farmakologických metód liečby vrátane nikotínovej substitučnej terapie a vareniklínu.

Apel na edukáciu pacientov

Vyššiemu počtu dobrovoľne abstinujúcich fajčiarov pred operáciou bráni najmä ich nízke povedomie o negatívnom vplyve fajčenia na úspešnú pooperačnú rekonvalescenciu a nedostatočná cielená intervencia zo strany zdravotných pracovníkov. Tá by mala byť zameraná predovšetkým na edukáciu pacientov, zvýšenie ich motivácie a aktívne ponúkanie odbornej pomoci s odvykaním. Veľký priestor sa v tejto oblasti ponúka predovšetkým lekárom primárnej starostlivosti a špecializovaným poradniam pre závislých od fajčenia.K zvýšeniu úsilia v realizácii programov na podporu ukončenia fajčenia napokon vyzýva Rámcový dohovor o kontrole tabaku (Framework Convention on Tobacco Control) vydaný Svetovou zdravotníckou organizáciou, ktorá formuluje právne záväzné ciele pre riešenie boja proti fajčeniu.

(svat)

Zdroj: Yoong S. L., Tursan d’Espaignet E., Wiggers J., St Claire S., Mellin-Olsen J., Grady A., Hodder R., Williams C., Fayokun R. and Wolfenden L. WHO tobacco knowledge summaries: tobacco and postsurgical outcomes. Geneva: World Health Organization; 2020. Licence: CC BY-NC-SA 3.0 IGO. Dostupné na https://apps.who.int/iris/bitstream/handle/10665/330485/9789240000360-eng.pdf.