Predstavuje tranzitórny mozgový atak dlhodobé riziko pre cievnu mozgovú príhodu?
Súvislosti medzi tranzitórnym ischemickým atakom a dlhodobým rizikom následnej iktovej príhody ukazuje vedecká štúdia publikovaná v roku 2021.
Úvod
Tranzitórny ischemický atak (TIA) patrí medzi akútne cievne ochorenia mozgu, ktoré samy osebe nespôsobujú invalidizáciu pacienta. Ich podcenenie však môže viesť k recidíve cievnej mozgovej príhody (CMP) s fatálnymi následkami.
Dizajn štúdie
Do štúdie bolo zaradených 14 059 účastníkov retrospektívnej kohortovej štúdie (Framingham Heart Study), ktorí na začiatku sledovania nemali pozitívnu anamnézu TIA či iktu a ktorí boli sledovaní v rokoch 1948 – 2017. Hlavným cieľom štúdie bolo stanovenie incidencie TIA a porovnanie počtu iktových príhod po TIA v krátkom časovom horizonte (7, 30, 90 dní) s počtom iktových príhod v dlhodobom horizonte (> 1 – 10 rokov). Ďalším cieľom práce bolo porovnať výskyt následnej iktovej príhody u pacientov po TIA s incidenciou iktovej príhody u účastníkov bez TIA. Štúdia takisto vyhodnocovala riziko iktovej príhody po TIA do 90 dní v rôznych časových epochách: 1954 – 1985, 1986 – 1999 a 2000 – 2017.
Foto: Pexels.com
Výsledky
Počas 66-ročného sledovania bola u 435 z celkového počtu 14 059 účastníkov štúdie diagnostikovaná TIA. Skupinu pacientov s TIA tvorilo 229 žien, priemerný vek 73,5 roka (SD 11,48 roka) a 206 mužov s priemerným vekom 70,1 roka (SD 10,64 roka). Táto skupina bola porovnaná s 2 175 probandmi bez TIA. Zistená ročná incidencia TIA bola 1,19/1 000 osôb. V rámci priemerného 8,86-ročného sledovania pacientov s TIA bola u 130 osôb (29,5 %) diagnostikovaná následná iktová príhoda. Iktus sa u pacientov s TIA objavil u 28 pacientov (21,5 %) do 7 dní, u 40 pacientov (30,8 %) do 30 dní a u 59 pacientov (39,2 %) do 90 dní. U 63 pacientov (48,5 %) bola následná iktová príhoda opísaná v období dlhšom ako 1 rok po TIA, priemerný čas do ataku iktu bol 1,64 roka.
Desaťročný kumulatívny pomer rizík u pacientov s TIA vzhľadom na pohlavie a vek (130 iktov/435 pacientov) bol 0,46 (95 % konfidenčný interval CI 0,39 – 0,55) a pre kontrolnú skupinu bez TIA (165 iktov/2 175 probandov) bol 0,09 (95 % CI, 0,08 – 0,11).
Pri porovnaní výskytu iktov v intervale 90 dní po TIA v rokoch 1948 – 1985 (16,7 %; 26 iktov u 155 pacientov s TIA) poklesol ich výskyt v rokoch 1986 – 1999 na 11,1 % (18 iktov u 162 pacientov) a najnižší bol v období 2000 – 2017, keď bol iba 5,9 % (7 iktov u 118 pacientov). Porovnaním prvej a druhej časovej epochy bol vypočítaný pomer rizík pre iktovú príhodu za 90 dní po TIA 0,60 (95 % CI, 0,33 – 1,12) a pre tretiu časovú epochu 0,32 (95 % CI, 0,4 – 0,75), rozdiel medzi epochami bol štatisticky signifikantný (p = 0,005).
Záver
Štúdia preukázala, že v období 1948 – 2017 bola pre vyšetrovanú populačnú kohortu nájdená hrubá incidencia TIA 1,19/1 000 osôb. Riziko výskytu iktovej príhody bolo signifikantne vyššie u pacientov, ktorí predtým prekonali tranzitórnu mozgovú príhodu v porovnaní s pacientmi bez anamnézy TIA. Riziko iktovej príhody po TIA bolo signifikantne nižšie v posledných desaťročiach (2000 – 2017) v porovnaní s predošlým časovým obdobím 1948 – 1985.
(amo)
Zdroj: Lioutas V. A., Ivan C. S., Himali J. J., Aparicio H. J., et al. Incidence of Transient Ischemic Attack and Association With Long-term Risk of Stroke. JAMA. 2021 Jan 26; 325(4): 373 – 381. doi: 10.1001/jama.2020.25071. Dostupné na https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33496774/.
