Prenatálna expozícia benzodiazepínom a Z-hypnotikám negatívne ovplyvňuje výsledky gravidity
Cieľom nórskej štúdie publikovanej v roku 2020 v JAMA Network Open bolo zistiť, či prenatálna expozícia benzodiazepínom či Z-hypnotikám je asociovaná so zvýšeným rizikom pre vznik komplikácií u dieťaťa.
Úvod
Úzkostné ochorenia sa objavujú u 15 % tehotných žien. Predpokladá sa, že u 10 – 26 % týchto žien sú predpisované benzodiazepíny či tzv. Z-hypnotiká, patriace z hľadiska chemickej štruktúry medzi non-benzodiazepíny. Po prestupe placentárnou a hematoencefalickou bariérou u plodu sa tieto lieky naviažu na receptory γ-aminomaslovej kyseliny a môžu ovplyvniť vývoj fetálneho CNS a rast a vývoj plodu. V súčasnosti má byť krátkodobé užitie benzodiazepínov v tehotenstve starostlivo zvážené iba u žien s ťažkou úzkostnou poruchou či spánkovou poruchou.
Dizajn štúdie
Išlo o kohortovú štúdiu založenú na dotazníkových dátach z Norwegian Mother, Father and Child cohort study a dátach získaných z nórskeho Medical Birth Registry. Do štúdie boli v rokoch 1999 – 2008 zaraďované ženy z celého Nórska. Prvé dieťa bolo narodené v októbri 1999 a posledné v júli 2009. Analýza dát zahrnula ženy, ktoré vyplnili celkovo tri dotazníky (1. a 2. dotazník počas gravidity, 3. po 6 mesiacoch po pôrode). V dotazníkoch ženy zaznamenali dĺžku expozície benzodiazepínom alebo Z-hypnotikám a špecifikovali obdobie tehotenstva, v ktorom zmienený liek užívali (včasné, stredné, neskoré). Hodnotené boli nasledujúce údaje: gestačný vek dieťaťa, riziko predčasného pôrodu, pôrodná hmotnosť a obvod hlavy dieťaťa, zhodnotenie pôrodnej hmotnosti vzhľadom na gestačný vek a pohlavie dieťaťa, Apgarové skóre nižšie než 7 v 5. minúte po pôrode a riziko neonatálneho respiračného syndrómu. Spracovanie dát prebehlo v období september – november 2019. Do štúdie bolo zahrnutých celkovo 114 234 párov matka – dieťa. Analyzované boli dáta u 82 038 jednopočetných tehotenstiev u celkovo 69 434 rodičiek. Stredný vek matiek bol 30,2 roka (SD 4,5), 45,9 % (37 641 gravidít) zo súboru tvorili primipary. Prenatálna expozícia benzodiazepínom alebo Z-hypnotikám bola udaná u 679 gravidít (0,8 %). Bolo zistené, že expozícia sledovaným liekom bola spätá s nižšou pôrodnou hmotnosťou novorodenca (stredný rozdiel −79,3 g [95 % CI −126,7 – −31,9] g), s nižším dosiahnutým gestačným vekom (stredný rozdiel −2,1 dňa [95 % CI, −3,3 – − 0,9] a vyšším rizikom pre predčasný pôrod (pomer rizík 1,41 [95 % CI 1,03 – 1,94]). V štúdii nebola nájdená signifikantná súvislosť medzi expozíciou benzodiazepínom alebo Z-hypnotikám s pôrodnou hmotnosťou, hodnotenou vzhľadom na gestačný vek a pohlavie dieťaťa či so žiadnym bezprostredným popôrodným stavom dieťaťa.
Na záver autori štúdie konštatovali, že aj keď väčšina nálezov v tehotenstvách vystavených expozícii benzodiazepínom alebo Z-hypnotikám nebola významne klinicky relevantná, bolo pri týchto graviditách preukázané vyššie riziko predčasného pôrodu. Je teda potrebné zdôrazniť, že liečba benzodiazepínmi alebo Z-hypnotikami by mala byť predpisovaná tehotným ženám po dôkladnom zvážení benefitu a všetkých rizík pre matku aj dieťa.
(amo)
Zdroj: JAMA Network Open. 2020;3(6):e205860. doi:10.1001/jamanetworkopen.2020.5860