Sú moderné prenosné technológie novou cestou ku skríningu fibrilácie siení?
Debata o benefitoch, účinnosti a limitáciách skríningových iniciatív viedla autorov štúdie k vytvoreniu online prehľadu o súčasných možnostiach skríningu AF pomocou technológií zabudovaných do hodiniek, smartfónov a ďalších prístrojov, označovaných ako „vhodných na nosenie“.
Úvod
Fibrilácia siení (atrial fibrillation, AF) je jedna z najčastejších trvalých arytmií diagnostikovaných v klinickej praxi. Incidencia AF sa stále zvyšuje, najmä u starších jedincov. Vzhľadom na progresívne starnutie populácie možno predpokladať nárast tohto ochorenia v ďalších dekádach. AF je spojená so signifikantnou morbiditou a predstavuje významný rizikový faktor ischemickej mozgovej príhody. Asymptomatická forma AF u starších ľudí je častá a v porovnaní so symptomatickou formou býva spojená s horšou prognózou v prípade ischemickej mozgovej príhody či úmrtia. Zhruba 20 % prípadov ischemických mozgových príhod je spojených s vopred nerozpoznanou AF. Z tohto dôvodu narastajú snahy o včasnú identifikáciu rizikových pacientov, u ktorých by následne bolo indikované začatie perorálnej antikoagulačnej terapie. Perorálne antikoagulanciá znižujú o 60 % riziko ischemických mozgových príhod asociovaných s AF.
Typy metód
Prvá a najjednoduchšia metóda pre skríning AF bola založená na palpácii pulzu. V súčasnosti sa objavujú nové metódy a prostriedky, založené na pletyzmografii alebo snímaní jednozvodového EKG, ktoré boli implementované do smartfónov či hodiniek. V roku 2017 existovalo už veľké množstvo mobilných, tzv. Health aplikácií a viac než 400 prenosných monitorovacích aplikácií dennej aktivity a srdcového rytmu. Udáva sa, že viac než 60 % majiteľov smartfónov používa svoje mobily na edukáciu a monitorovanie svojho zdravia. Rozhodnutie používať zmienené technológie robia pacienti veľmi často len na základe vlastného uváženia.
Dizajn štúdie
Do prehľadu súčasných možností skríningu AF pomocou vyspelých technológií boli zahrnuté tie, ktoré sú označované ako vhodné na nosenie, tzv. wearable. V rámci štúdie bol 588 profesionálnym poskytovateľom zdravotnej starostlivosti zaslaný anonymný online dotazník.
Výsledky
Po vyhodnotení odpovedí bolo zistené, že v súčasnosti 57 % zdravotníkov odporúča svojim pacientom použitie inteligentnej aplikácie na detekciu AF. Najviac boli tieto aplikácie odporúčané špecialistami zaoberajúcimi sa poruchami srdcového rytmu (74 – 75 %) a kardiológmi (57 %). V menšej miere ich odporúčali aj ostatní lekári (34 – 38 %). V 46 % bolo uprednostňované použitie prenosných ručných jednozvodových EKG prístrojov, menej častejšie zápästných EKG monitorov. Iba 10 – 15 % zdravotníkov považovalo za vhodné použitie fotopletyzmografických monitorov na zápästie či mobilnej aplikácie v smartfónoch. Časť zdravotníckych profesionálov (45 %) zdôraznila, že použitie zmienených prístrojov na detekciu AF je vhodné najmä u seniorov nad 65 rokov a u ľudí s rizikovými faktormi.Sedemdesiat percent zdravotníkov sa však domnievalo, že súčasná populácia nie je zatiaľ pripravená na masový skríning AF pomocou prenosných prístrojov či aplikácií. Ako negatíva týchto aplikácií udávali zdravotníci vznik úzkostných stavov pacientov, riziká asociované s falošne pozitívnymi či negatívnymi nálezmi a riziká krvácania pri používaní antikoagulačnej terapie. Za nevyhnutné zdravotníci považovali tiež vypracovanie správneho manažmentu tejto skríningovej iniciatívy.
Záver
Autori prehľadu konštatovali, že moderné prenosné prístroje (smartfóny, tablety, hodinky) a tzv. Health aplikácie predstavujú veľký potenciál na vykonávanie skríningu fibrilácie siení. Pre správne využitie zmieneného potenciálu je však v budúcnosti nutné lepšie definovať vhodných kandidátov pre skríning a vypracovať zodpovedajúcu stratégiu pre manažment pozitívnych výsledkov.
(amo)
Zdroj: Boriani G. et al. Consumer-led screening for atrial fibrillation using consumer-facing wearables, devices and apps: A survey of health care professionals by AF-SCREEN international collaboration. European Journal of Internal Medicine. Publikováno 12. 9. 2020. Dostupné na https://doi.org/10.1016/j.ejim.2020.09.005.