Tromboembolická choroba v novej metaanalýze
Nedávno bola publikovaná nová metaanalýza týkajúca sa hlbokej žilovej trombózy dolných končatín a nadväzujúcej tromboembólie. Práca pokrýva obdobie 2015 – 2020.
Úvod
Hlboká žilová trombóza dolných končatín a nadväzujúca tromboembólia nie je v našej populácii nijako vzácna, navyše je spojená s významným rizikom recidív. Napriek tomu, že v mnohých odboroch ide o rutinnú problematiku, niektoré údaje sa v rámci štúdií líšia.
Metódy
Autori uvedenej metaanalýzy urobili systematický prieskum databáz PubMed a Cochrane a vyhľadali všetky randomizované klinické štúdie, metaanalýzy, systematické analýzy a observačné štúdie publikované v angličtine od januára 2015 do júna 2020 a analyzovali ich výsledky.
Hlavné rizikové faktory
K najvýznamnejším rizikovým faktorom žilovej tromboembólie (VTE) patria podľa tejto analýzy vek, prítomnosť onkologického ochorenia (kumulatívna incidencia je 7,4 % po mediáne trvania základnej diagnózy 19 mesiacov), zápalové ochorenia (pacienti s reumatoidnou artritídou majú incidenciu VTE 4,7 %, zatiaľ čo zodpovedajúce zdravé kontroly iba 2,5 %) a dedičná trombofília (najmä Leidenská mutácia, pri ktorej je desaťročná kumulatívna incidencia VTE 10,9 %).
Diagnostika sa začína stanovením pravdepodobnosti trombózy
U pacientov, ktorí majú symptómy hlbokej žilovej trombózy dolnej končatiny, ako je opuch (71 %), prípadne kŕče alebo diskomfort v stehne či predkolení (53 %), by mala byť stanovená predtestová pravdepodobnosť prítomnosti trombózy (PTP, Pretest-Probability skóre), potom by malo nasledovať vyšetrenie D-dimerov a ultrazvukové vyšetrenie žíl.Normálna hladina D-dimerov (< 500 ng/ml, < 0,50 mg/l, < 500 µg/l – v závislosti od zvyklostí laboratória) vylučuje akútnu epizódu VTE iba vtedy, ak je predtestová pravdepodobnosť nízka (tzn. Wells DVT skóre ≤ 1). U pacientov s vyššou predtestovou pravdepodobnosťou je negatívna prediktívna hodnota normálnej hladiny D-dimerov len 92 %.
Riziko následkov
U 25 – 50 % pacientov sa počas 3 až 6 mesiacov od diagnózy hlbokej žilovej trombózy rozvinie posttrombotický syndróm definovaný ako pretrvávajúce symptómy alebo známky chronickej venóznej insuficiencie.
Priame perorálne antikoagulanciá sú porovnateľné s wafarínom
V liečbe VTE je u pacientov s ileofemorálnou obštrukciou, ťažkými symptómami a nízkym rizikom krvácania vhodná lokálna katetrizačná fibrinolýza s prípadnou mechanickou trombektómiou. Priame perorálne antikoagulanciá (rivaroxaban, apixaban, dabigatran a edoxaban) vykázali noninferioritu v porovnaní s warfarínom (recidíva VTE alebo úmrtie v súvislosti s VTE sa vyskytlo u 2 % oproti 2,2 % pacientov). Ťažké krvácavé komplikácie boli zaznamenané u 1,1 % pacientov liečených priamymi perorálnymi antikoagulanciami, v porovnaní s 1,8 % pacientov liečených warfarínom.
Záver
Znalosť rizikových faktorov VTE a správnej diagnostiky a pokroky v antikoagulačnej liečbe môžu zlepšiť starostlivosť o pacientov s týmto ochorením.
(pez)
Zdroj: Chopard R., Albertsen I. E., Piazza G. Diagnosis and Treatment of Lower Extremity Venous Thromboembolism: A Review. JAMA. 2020; 324 (17): 1765–1776. doi:10.1001/jama.2020.17272. Dostupné na https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/33141212/.
