Vek a komplikácie po kolonoskopii u ambulantných pacientov: ako veľmi spolu súvisia?
Cieľom vedeckej práce publikovanej v JAMA Network Open bolo definovať incidenciu a nezávislé rizikové faktory pre komplikácie po kolonoskopii u ambulantných pacientov.
Úvod
Kolorektálny karcinóm je tretia najčastejšia onkologická diagnóza u mužov a žien. Vzhľadom na veľkú záťaž, ktorú táto malignita predstavuje pre pacientov, je na základe odporúčaní odborných spoločností široko rozšírený skríning kolorektálneho karcinómu. Začatie skríningu je vhodné robiť u osôb s priemerným rizikom od 50 do 75 rokov. U pacientov s adenomatóznymi polypmi, považovanými za prekancerózu, sú vykonávané skríningové kolonoskopie s cieľom odstrániť rekurentné adenómy či detegovať tzv. intervalový karcinóm (t. j. diagnostikovaný pred plánovanou dispenzárnou kolonoskopiou alebo budúcim termínom skríningu).
Aj napriek dlhodobému vykonávaniu kolonoskopických vyšetrení neexistuje dostatok dát o možných postkolonoskopických komplikáciách v populácii osôb starších ako 75 rokov. Veľa odporúčaní považuje vek 75 rokov za hornú hranicu na vykonávanie skríningových kolonoskopií a rozhodnutie na vykonanie vyšetrení u starších jedincov potom zostáva iba na ošetrujúcom lekárovi.
Ako komplikácia bola v danej práci označená hospitalizácia či návšteva urgentného príjmu do 30 dní po kolonoskopii. Sekundárne bola hodnotená incidencia chirurgicky liečených kolorektálnych karcinómov a všeobecná mortalita v 30 dňoch. Takisto boli zhodnotené nezávislé premenné asociované s postkolonoskopickými komplikáciami.
Dizajn štúdie
Išlo o retrospektívnu kohortovú štúdiu, na ktorej sa zúčastnili pacienti s vykonanou kolonoskopiou v období 2008 – 2017. Dáta boli získané z populačnej databázy v Ontariu. Zo štúdie boli vylúčení jedinci so zápalovými črevnými ochoreniami a hereditárnym kolorektálnym syndrómom. Pacienti boli podľa veku rozdelení do mladšej kohorty (vek 50 – 74 rokov) a staršej kohorty (vek nad 75 rokov). Štatistická analýza prebehla v rokoch 2018 – 2019.
Celkovo boli hodnotené dáta 38 069 účastníkov s priemerným vekom 65,2 roka (SD 10,1), 50 % súboru tvorili ženy (19 037) a u 73,1 % pacientov (27 831) bola vykonaná prvá kolonoskopia. Všeobecná kumulatívna incidencia komplikácií bola 3,4 % (1 310 pacientov). Incidencia komplikácií bola signifikantne vyššia u jedincov starších ako 75 rokov (6,8 %, 515 z 7 627) v porovnaní s mladšou kohortou pacientov (2,6 %, 795 z 30 443). Nezávislými rizikovými faktormi postkolonoskopických komplikácií boli vek nad 75 rokov (pomer rizík – OR 2,3; 95 % CI, 2,0 – 2,6), anémia (OR 1,4; 95 % CI 1,2 – 1,7), srdcová arytmia (OR 1,7; 95 % CI 1,2 – 2,2), kongestívne srdcové zlyhanie (OR 3,4; 95 % CI 2,5 – 4,6), hypertenzia (OR 1,2; 95 % CI, 1,0 – 1,5), chronická choroba obličiek (OR 1,8; 95 % CI, 1,1 – 3,0), ochorenie pečene (OR 4,7; 95 % CI, 3,5 – 6,5), nikotinizmus (OR 3,2; 95 % CI 2,4 – 4,3) a obezita (OR 2,3; 95 % CI, 1,2 – 4,2). Počet predchádzajúcich kolonoskopií bol spojený s menším rizikom komplikácií (OR 0,9; 95 % CI 0,7 – 1,0). Výskyt chirurgicky liečených kololorektálnych karcinómov bol štatisticky významne vyšší v staršej kohorte pacientov (1,6 % verzus 0,5 %, p < 0,001). Všeobecná mortalita u všetkých pacientov bola 0,1 % (39 pacientov), 0,1 % (19 pacientov) v mladšej kohorte a 0,2 % (20 pacientov) v staršej kohorte (p < 0,001).
Na záver autori konštatovali, že sa podarilo preukázať vyššie riziko postkolonoskopických komplikácií do 30 dní po ambulantnom vykonaní výkonu v kohorte pacientov starších ako 75 rokov. Tento nález podporuje nutnosť starostlivého zváženia kolonoskopie v staršej populácii, najmä ak sú prítomné ďalšie komorbidity pacientov.
(amo)
Zdroj: Association Between Age and Complications After Outpatient Colonoscopy. JAMA Network Open. 2020;3(6):e208958. doi:10.1001/jamanetworkopen.2020.8958
