Vplyv fajčenia na obehovú sústavu: dopady sú horšie, ako sa predpokladalo
Austrálska štúdia upozorňuje, že fajčenie má viac negatívnych dopadov na kardiovaskulárny systém, ako sa bežne uvádza. Autori uvádzajú príklady diagnóz, ktoré môžu s fajčením súvisieť.
Opis štúdie
Do austrálskej prospektívnej štúdie bolo zaradených 188 167 pacientov starších ako 45 rokov s kardiovaskulárnymi ochoreniami. V čase začatia štúdie predstavovali fajčiari 8 % subjektov, 34 % osôb boli bývalí fajčiari. Počas priemerného obdobia 7,2 roka sledovania bolo u subjektov zaznamenaných 27 511 fatálnych aj nefatálnych prípadov kardiovaskulárnych ochorení. Išlo napríklad o akútny infarkt myokardu (4 548 prípadov), cievnu mozgovú príhodu (3 991 prípadov), srdcové zlyhanie (3 874 prípadov) či ochorenie periférnych tepien (2 311 prípadov).
Zistené výsledky
V 29 z 36 najčastejších kardiovaskulárnych diagnóz bola zaznamenaná výrazne vyššia miera ich výskytu u fajčiarov ako u nefajčiarov. Ukazovateľ aHR (adjusted hazard ratio) bol u aktívnych fajčiarov v porovnaní s osobami, ktoré nikdy nefajčili, takýto: 1,63 (95 % CI = 1,56 – 1,71) pre všetky kardiovaskulárne ochorenia, 2,45 (95 % CI = 2,22 – 2,70) pre akútny infarkt myokardu, 2,16 (95 % CI = 1,93 – 2,42) pre cievnu mozgovú príhodu a 2,23 (95 % CI = 1,96 – 2,53) pre srdcové zlyhanie.
Zhrnutie
V prezentovanej štúdii bolo zistené výrazne vyššie riziko kardiovaskulárnych ochorení u fajčiarov bez ohľadu na intenzitu fajčenia ako u nefajčiarov. Podľa poznatkov sa riziko zvyšuje s intenzitou fajčenia, pri ukončení fajčenia sa, naopak, znižuje. Za novoidentifikované riziko súvisiace s fajčením označujú autori štúdie paroxyzmálnu tachykardiu.
(pak)
Zdroj:Banks E., Joshy G., Korda R. J., Stavreski B., Soga K. et al. Tobacco smoking and risk of 36 cardiovascular disease subtypes: fatal and non-fatal outcomes in a large prospective Australian study. BMC Med 2019 Jul 3; 17 (1): 128, doi: 10.1186/s12916-019-1351-4. Dostupné na: https://www.ncbi.nlm.nih.gov/pubmed/31266500.
