Vplyv mierneho pitia alkoholu na vznik demencie je pre vedcov veľkým prekvapením
Súvislosti medzi konzumáciou alkoholu a demenciou sa venoval celý rad štúdií s nie celkom jednotnými výsledkami. Rozsiahla kórejská práca však ako prvá hodnotila vplyv zmeny konzumácie alkoholu na riziko vzniku demencie. Priniesla prekvapivý výsledok.
Štúdia zverejnená v časopise JAMA Network Open sa zaoberala tým, ako sa riziko demencie mení v súvislosti so zmenou pitia alkoholu. Vďaka meraniu spotreby alkoholu v dvoch časových bodoch mohli vedci študovať vzťah medzi znížením, ukončením, udržaním a zvýšením spotreby alkoholu a výskytom demencie. Pre Medscape Medical News to spresnili autori výskumu z Cha Gumi Medical Center na Cha University v kórejskom Gumi.
Skupiny podľa spotreby alkoholu
Odborníci hodnotili riziko demencie na základe zmien v konzumácii alkoholu v priebehu dvoch rokov u takmer štyroch miliónov Kórejcov starších ako 40 rokov. V rokoch 2009 a 2011 vyplnili respondenti dotazníky a podstúpili lekárske prehliadky. Dotazníky sa týkali návykov v pití alkoholu. Potom boli aktéri štúdie zaradení do jednej z piatich skupín, a to podľa zmeny konzumácie alkoholu medzi rokom 2009 a 2011. Skupiny zahŕňali osoby, 1) ktoré trvalo nepili alkohol, 2) ktoré prestali alkohol piť, 3) ktoré znížili spotrebu alkoholu, ale neprestali piť, 4) ktoré si udržali rovnakú úroveň spotreby alkoholu a 5) ktoré spotrebu alkoholu zvýšili.
Zmeny konzumácie alkoholu
Vedci pracovali s tým, že štandardný nápoj obsahuje 14 g alkoholu. Na účely tejto štúdie bolo mierne pitie definované ako < 15 g/deň, teda jeden nápoj, mierna konzumácia ako 15 – 29,9 g/deň, teda jeden až dva nápoje, a silná konzumácia ako ≥ 30 g/deň, t. j. tri a viac nápojov. Na počiatku štúdie 54,8 % účastníkov nepilo, 26,7 % pilo alkohol mierne, 11,0 % stredne a 7,5 % uvádzalo silnú konzumáciu. Medzi rokmi 2009 a 2011 prestalo piť 24,2 % miernych, 8,4 % stredných a 7,6 % ťažkých konzumentov. V rovnakom období 13,9 % abstinentov, 16,1 % miernych a 17,4 % stredne silných konzumentov alkoholu mieru konzumácie zvýšilo. Po priemernom čase sledovania 6,3 roka bola u 2,5 % účastníkov diagnostikovaná demencia, u 2,0 % Alzheimerova choroba a u 0,3 % vaskulárna demencia.
Riziko demencie podľa miery konzumácie a jej zmeny
Výsledky ukázali, že v porovnaní s trvalými abstinentmi bola pravdepodobnosť demencie o 21 % nižšia u miernych a o 17 % nižšia u stredných konzumentov alkoholu. Silná konzumácia bola spojená s 8 % zvýšením rizika demencie. Podobné súvislosti boli zistené medzi konzumáciou alkoholu a rizikom Alzheimerovej choroby a vaskulárnej demencie. Zníženie konzumácie alkoholu zo silnej na strednú viedlo k zníženiu rizika demencie a Alzheimerovej choroby a zvýšenie konzumácie zo strednej na silnú viedlo k nárastu rizika oboch ochorení.
Nečakaný vplyv začatia miernej konzumácie alkoholu
Prekvapenie priniesli výsledky analýzy rizika demencie u abstinentov, ktorí počas sledovaného obdobia začali piť na miernej úrovni. Riziko bolo v tejto skupine nižšie o 7 % v prípade demencie a o 8 % v prípade Alzheimerovej choroby v porovnaní s jedincami s pretrvávajúcou miernou konzumáciou alkoholu. Podľa autorov štúdia ukázala, že začatie miernej konzumácie alkoholu vedie k zníženiu rizika demencie zo všetkých príčin a tiež Alzheimerovej choroby, čo v predchádzajúcich štúdiách nikdy zaznamenané nebolo. To však neznamená, že by ľudia, ktorí alkohol nepijú, mali začať piť. Nikto by podľa odborníkov na základe tejto štúdie nemal začať piť alkohol v snahe o zníženie rizika Alzheimerovej choroby alebo inej demencie. Ide predovšetkým o podklad pre ďalšie vedecké skúmania, okrem iného aj mechanizmu, akým môže mierne pitie alkoholu chrániť pred vznikom demencie.
(nov)
Zdroj: Burton W. K. Unexpected Link Between Light Drinking and Dementia Risk – Medscape – Feb 09, 2023. Dostupné na https://www.medscape.com/viewarticle/988054.
Foto: Pixabay.com
