Vplyv režimových opatrení a farmakoterapie u detí s prejavmi gastroezofageálneho refluxu
Stačí farmakoterapia samotná, alebo sú výsledky uspokojivejšie v kombinácii s režimovými opatreniami? Túto otázku si položili autori štúdie, ktorej výsledky boli publikované na začiatku roka 2021 v periodiku Pediatric Research.
Úvod
U detí hospitalizovaných na neonatálnych jednotkách intenzívnej starostlivosti (JIS) býva zložité odlíšiť fyziologický gastroezofageálny reflux (GER) a symptómy ochorenia, ktoré je spojené s patologickým GER (GERD). Prevalencia patologických symptómov GERD postihuje 2 – 30 % dojčiat na JIS. GERD býva impulzom na začatie mnohých empirických opatrení, ktoré zahŕňajú podávanie liekov obmedzujúcich produkciu kyseliny chlorovodíkovej, ďalej modifikácie spôsobov kŕmenia či polohovania pacienta. Hodnotenie efektivity všetkých zmienených opatrení býva často problematické a závisí od vnímania daných symptómov rodičmi a zdravotníckym personálom.
Dizajn štúdie
Autori sa v randomizovanej štúdii zamerali na krátkodobé a dlhodobé výsledky u detí liečených počas 4 týždňov pomocou inhibítorov protónovej pumpy (PPI) so súčasne zavedenými režimovými opatreniami či bez nich a testovali hypotézu, či pri ovplyvnení symptómov GERD u dojčiat sú režimové nutričné opatrenia spolu s farmakoterapiou účinnejšie ako samotná farmakoterapia. Primárnym cieľom bolo zistenie nezávislého perorálneho kŕmenia (bez použitia nazogastrickej sondy) a/alebo 6-bodový pokles v skórovacom systéme (I-GERQ-R), čo je dotazník na rodičov či opatrovateľov týkajúci sa symptómov prisudzovaných GERD, a keď pokles o 6 bodov sa považuje za zlepšenie. Sekundárny cieľ štúdie zahŕňal hodnotenie rastu detí (hmotnosť, dĺžka, obvod hlavy), dĺžku nemocničného pobytu, nutnosť aplikácie kyslíka v čase prepustenia a hodnotenie psychomotorického vývoja podľa Bayleyovej stupnice.
Do štúdie bolo zaradených 76 detí v postmenštruačnom veku medzi 34. a 60. týždňom. Ďalším vstupným zaraďovacím kritériom bola hodnota indexu kyslého refluxu (RI) nad 3 %, verifikovaná pomocou 24-hodinovej pH impedancie. Deti boli randomizované do 2 skupín a sledované počas 4 týždňov. Študijná skupina (40 probandov) bola liečená farmakoterapiou a súborom režimových opatrení, kontrolná skupina (36 probandov) dostávala iba farmakoterapiu (omeprazol 0,75 mg/kg 2× denne). Súbor režimových opatrení zahŕňal: celkové množstvo tekutín menej ako 140 ml/kg/deň, kŕmenie počas 30 minút na pravom boku a polohu po kŕmení na bruchu.
Výsledky
Analýza výsledkov preukázala, že 6-bodový pokles v I-GERQ-R dosiahlo 33 % detí zo študijnej skupiny (95 % konfidenčný interval CI, 19 – 49 %), v kontrolnej skupine rovnaký cieľ dosiahlo 44 % detí (95 % CI, 28 – 62 %), p = 0,28. Pri hodnotení sekundárnych cieľov štúdie neboli zistené žiadne signifikantné štatistické rozdiely v sledovaných parametroch.
Záver
Štúdia potvrdila, že na dosiahnutie nezávislého perorálneho kŕmenia či zmiernenie symptómov GERD nebol súbor režimových opatrení spolu s farmakoterapiou účinnejší ako samotná terapia omeprazolom. Možno teda predpokladať, že na zlepšení symptómov GERD a dosiahnutí nezávislého kŕmenia sa zrejme významne podieľa aj maturačný efekt. Na ďalšiu presnejšiu objektivizáciu symptómov asociovaných s GERD sú nutné placebom kontrolované klinické štúdie.
(amo)
Zdroj:
Jadcherla S. R., Hasenstab K. A., Wei L., Osborn E. K., Viswanathan S., Gulati I. K., Slaughter J. L., Di Lorenzo C. Role of feeding strategy bundle with acid-suppressive therapy in infants with esophageal acid reflux exposure: a randomized controlled trial. Pediatr Res. 2021 Feb; 89 (3): 645 – 652. doi 10.1038/s41390-020-0932-4. Epub 2020 May 7. PMID: 32380509; PMCID: PMC7647955. Dostupné na https://pubmed.ncbi.nlm.nih.gov/32380509/.
Foto: Pexels.com
