Zvyšuje obezita a s ňou spojené metabolické odchýlky riziko inflamatórneho karcinómu prsníka?
Autori práce, publikovanej v roku 2020 v časopise Breast Cancer Research and Treatment, sa zaoberali asociáciou medzi obezitou a celým radom pridružených komorbidít a rizikom vzniku IBC v prostredí všeobecnej zdravotnej starostlivosti.
Úvod
Zápalový (inflamatórny) karcinóm prsníka (IBC) je raritná, významne agresívna forma karcinómu prsníka, ktorého etiopatogenéza nie je dostatočne objasnená. IBC je charakterizovaný difúznym erytémom, edémom a tzv. pomarančovým vzhľadom kože na veľkej časti prsníka, často bez prítomnosti nižšie uloženej tumorovej masy. Aj keď IBC tvorí iba 2 % všetkých prípadov karcinómu prsníka v USA, je disproporciálne zodpovedný za 7 % úmrtí na karcinóm prsníka všeobecne. V mnohých vedeckých štúdiách bola skúmaná asociácia medzi IBC a obezitou žien a bolo preukázané, že nárast rizika pre vznik IBC sa zvyšuje s vyšším body mass indexom (BMI) pacientok. Toto riziko sa nemení u menopauzálnych žien. U obéznych žien sa predpokladá prítomnosť vyššej syntézy estrogénov v tukovom tkanive, chronický zápalový proces, porucha regulácie inzulínu s následným hyperinzulinizmom a odchýlky v hladinách cholesterolu a vysokodenzitného lipoproteínu (HDL-C). V etiopatogenéze karcinómu prsníka všeobecne bolo nájdené vyššie riziko u žien s existujúcim prediabetom a diabetom, u ktorých bola prítomná dysregulácia inzulínového metabolizmu a dyslipidémie, hladiny sérového inzulínu nemali na riziko karcinómu preukázaný vplyv.
Dizajn štúdie
Do sledovania bolo zaradených 247 prípadov pacientok s IBC, diagnostikovaných v Severnej Kalifornii v rokoch 2005 – 2017, a 2 470 probandiek kontrolnej skupiny v pomere 10 : 1 na každý diagnostikovaný prípad. Probandky kontrolnej skupiny zodpovedali rokom narodenia, zemepisnou oblasťou a do štúdie boli zaradené do 13 mesiacov pred stanovením diagnózy u pacientky s IBD.
Pred zhodnotením pridružených komorbidít bol pomer šancí, čiže pravdepodobnosti vzniku IBD (odds ratio – OR, 95 % CI) 1,5 (0,9 – 2,3) pre skupinu s BMI 25 – 30 kg/m2, 2,0 (1,2 – 3,1) pre skupinu s BMI 30 – 35 kg/m2 a 2,5 (1,4 – 4,4) pre skupinu s BMI nad 35 kg/m2 pri porovnaní so skupinou s BMI pod 25 kg/m2..
Po zhodnotení komorbidít prediabetu/diabetu, hladín HDL-C, triglyceridov a dyslipidémie boli zodpovedajúce pomery šancí 1,3 (0,8 – 2,1), 1,6 (0,9 – 2,9) a 1,9 (1,0 – 3,5). Pri porovnaní hodnoty HDL-C pod 50 mg/dl s hodnotou rovnou alebo vyššou než 65 mg/dl bol v upravenom modeli nájdený pomer šancí 2,0 (1,2 – 3,3). Pri posudzovaní pomeru hodnoty triglyceridov/HDL-C ≥ 2,50 s hodnotou < 1,62 bol nájdený pomer šancí 1,7 (1,1 – 2,8) po adjustácii pre BMI, pre-diabetes/diabetes a dyslipidémie. Status estrogénových receptorov nemal na zmienené výsledky signifikantný vplyv.
Záver
Autori štúdie konštatovali, že riziko inflamatórneho karcinómu prsníka nezávisle zvyšuje obezita a stupeň inzulínovej rezistencie u žien. Z výsledkov takisto vyplynulo, že obezita spolu s nízkou hladinou vysokodenzitného lipoproteínu (HDL-C) patrí k ďalším rizikovým faktorom pre rozvoj zápalového karcinómu prsníka.
(amo)
Zdroj: Schairer, C., Laurent, C. A., Moy, L. M. et al. Obesity and related conditions and risk of inflammatory breast cancer: a nested case–control study. Breast Cancer Res Treat 183, 467 – 478 (2020). Dostupné na https://doi.org/10.1007/s10549-020-05785-1.
